História bicyklov

Túžbou ľudí je od nepamäti prepravovať sa čo najrýchlejšie a vynaložiť pri tom čo najmenej energie. Priemyselná revolúcia a jej parné lokomotívy, či následné vynájdenie automobilu prispelo k úpadku bicyklov. Avšak náš sedavý spôsob života má za následok zhoršenie nášho zdravotného stavu a častokrát zvýšenie našej telesnej hmotnosti. Na vyriešenie týchto problémov ľudia začali siahaťÂ  po bicykloch, a tak máme mestá a cesty plné cyklistov.

Dve kolesá, kovová konštrukcia, riadidlá, brzdy a sedadlo. Odlišné konštrukčné riešenia,  moderný dizajn rámov či farebné gripy z rôznych materiálov - dnes vyzerá konštrukcia bicykla celkom odlišne a trh ponúka naozaj široký výber ich modelov.

Odrážacia drezina

Predchodcom súčasného bicykla bol prostriedok, ktorý sa nazýval drezina. V roku 1813 bola drezina štvorkolesovým vozidlom, v roku 1816 dvojkolesovým. Vynálezca dreziny Karl Friedrich Drais von Sauerronn ju vyrobil z dreva, mala dokonca aj kormidlo. Pohybovala sa na nej pomocou odrážania sa od zeme tak, ako to dnes s obľubou vidíme robiť malé deti na plastových odrážadlách. Ak si neviete predstaviť, ako drezina vyzerala, prípadne neveríte fotografiám, môžete zájsť do Holandska, kde je v múzeu Paleis het Loo v Apeldoorn vystavená.

Vylepšenie dreziny priniesol kováč Kirkpatrich MacMillan - v roku 1840 pridal drezine pedálový mechanizmus, aby mohol jazdec zdvihnúť nohy od zeme.

Drezina si našla miesto najmä v Anglicku, kde sa dokonca usporiadavali aj preteky drezín. Jazdili na nej všetci - bez rozdielu pohlavia či veku.

 

Velocipéd

Následne vymyslel Francúz Pierre Michaux v roku 1861 prostriedok, na ktorom je ťažké predstaviť si jazdu - velocipéd. Veľké predné koleso, vzadu jedno malé. Nemal žiadnu reťaz, ale mal pedále. Tie otáčali zadné koleso spojovacími tyčami napojenými na kľuky. Cyklista sedel na vrchole veľkého kolesa, ktoré sa v praxi ukázalo ako prospešné. Čím väčšie totiž bolo, tým dlhší úsek velocipéd prešiel na jedno otočenie pedálov. Jazda na velocipéde však bola náročná a nebezpečná na ovládanie.

Nízky a bezpečný prostriedok

Prvý bezpečný bicykel bez veľkého kolesa skonštruovali v roku 1885 William Sutton a John Starley, nazvali ho rover safety. Išlo o bicykel, aký poznáme aj dnes: kolesá mali rovnaký priemer, reťaz bola od pedálov k otočnému hnaciemu kolesu. Spočiatku mu chýbali brzdy, brzdilo sa pedálmi nasilu ta, že jazed postupne spomaľoval pedálmi rýchlosť.

V 80. rokoch 19. storočia nik nechápal, ako môže takýto nízky dopravný prostriedok poraziť pri pretekoch velocipéd s veľkým kolesom. Keď sa naň pridala axiálna brzda, v roku 1898 aj dvojrýchlostný prevod a ďalšie zdokonaľovania, tak sa na konci 19. storočia objavili aj prvé horské bicykle.

 

Vojenské bicykle

Aj počas vojny sa bicykel naplno využíval. Slúžil  pre vojakov pri premiestňovaní, napríklad počas prvej svetovej vojny pre Francúzov aj Nemcov. Zaujímavosťou je to, že v roku 1937 Japonsko pri invázii do Číny poslalo skoro 50 000 vojakov na bicykloch. Bicykle sa z vojsk vytratili v roku 2003. Ako posledná krajina, ktorá mala pluk vojakov s bicyklami, bolo taká, na ktorú by ste to ani nepovedali - Švajčiarsko.

Dnes si už veľa z nás nevie svoj deň bez svojho bicykla predstaviť. Celoopružené či karbónové bicykle s odľahčeným rámom doprajú ozajstný komfort pri jazde. Neustále zlepšovanie geometrie bicykla ako takého posúva hranicu rýchlosti a hravosti. Naopak vracajú sa aj retro bicykle, ktoré sa stali veľkým trendom najmä vo veľkomestách. Ponúkajú ľahké pedálovanie a ozajstnú radosť z jazdy. Akýkoľvek typ bicykla si vyberiete, dôležité je tešiť sa z každého prejdeného kilometra.